Traduje sa, kto nebol „Sa Calobru“ nebol na Malorke. Nuž prišiel čas, kedy sa bolo treba po štyroch sústredeniach s týmto vysporiadať.
Po dni voľna boli martinskí cyklisti, ktorí sú na 14 –dňovom sústredení plní síl vydať sa zdolať náročne stúpania. Jasná obloha s teplotou 24 C a priaznivý vietor dodával nádej, že dnes bude pokorená.

Štart o 10:30hod z pred hotela Dunas Blancas odkiaľ sa vydali smerom na Sant Jordi, Casa Blanca pokračovali smerom na Biniali, Lloseta, Biniamar, Caimari kde začalo po 2 hod. prvé stúpanie o dĺžke 12 km do výšky 800 m n. m. Odtiaľ sa naskytol krásny výhľad smerom na druhú severnú časť ostrova.

Po desať kilometrovom zjazde a nádherných serpentínach sa spustili opäť do nulovej nadmorskej výšky a dostali sa až k moru.
Bohužiaľ cesta späť, vedie len po tej istej ceste čo znamenalo vystúpiť z 0 nadmorskej výšky do 800 m. n.m. síce po krásnej ceste, ale už po „hnusných“ serpentínach.

Paťo s Rasťom začali miernym tempom veď ich čakalo ešte 80 km k hotelu. Od polovice stúpania začali zvyšovať otáčky pedálov, hlavne zásluhou Paťa a začali si dávať do tela. Rasťo odrážal všetky útoky aj napriek čím ďalej väčšiemu tempu, ktoré diktoval Paťo. Zhruba po hodinovom stúpaní svorne vyšpurtovali na vrchol pokorenej Sa Calobri.

Konečne sme Ťa dostali svorne zahlásili a môžeme povedať, že sme boli na Malorke. Zhruba po 8,5 km prechode po horizonte nasledoval ako inak krásny zjazd po novej asfaltovej ceste do obce Caimari.
S vetrom v chrbte sa zničení ale spokojní chlapci vydali na 55 km spiatočnú cestu na hotel.

Po šiestich hodinách a 160 km si mlčky pred hotelom podali ruky a aj bez slov bolo každému jasné čo to znamená.


  17. 4. 2011      Zdroj RCT Martin - Malorka

Späť